ADHD
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) - patrí medzi neurovývojové poruchy, ktorej hlavnými známkami sú porucha pozornosti, hyperaktivita - impulzívnosť a roztržitosť. Je jednou z najčastejšie vyskytujúcich sa psychických porúch u detí. Ide o diagnózu, ktorá ovplyvňuje dieťa vo všetkých oblastiach jeho života, pričom častokrát pretrváva aj v dospelosti a môže viesť k iným závažným psychickým poruchám.
Neexistuje iba jedna príčina, ktorá by mala na svedomí toto ochorenie. Aj keď doposiaľ nie je úplne jasný mechanizmus vzniku ADHD, medzi etiologické faktory patrí dedičnosť - genetika, neuroanatomické faktory - štrukturálne a funkčné abnormality mozgu, neurobiochemické - súvisia s neurotransmitermi a majú výrazný vplyv na myslenie, pozornosť a udržanie bdelosti a v neposlednom rade drobné poškodenia mozgu počas tehotenstva, pôrodu a v rannom detstve (úrazy, traumy).
Terapia ADHD je dlhodobá a komplexná. V súčasnosti je k dispozícii viacero liečebných prístupov ako sú farmakoterapia, rôzne druhy psychoterapie, z alternatívnych metód môžeme spomenúť biofeedback, kognitívny tréning, ďalej sú to rôzne dietetické opatrenia, šport, meditácie a iné.
Veľmi zriedka sa u nás v tejto súvislosti spomína kraniosakrálna terapia, ktorá má zaujímavé výsledky súvisiace so symptómami ADHD. Rieši obmedzenia prietoku mozgovomiechového moku, čo výrazne vplýva na funkciu mozgu a miechy. O čo vlastne ide? V spodnej časti lebky sa nachádzajú otvory (foramen jugulare), ktorými prechádzajú cievy privádzajúce krv do a odvádzajúce z mozgu. Za určitých okolností, ako sú trauma, pôrodný proces, alebo zranenie spôsobené prudkým trhnutím hlavy dozadu, dôjde k zaseknutiu temena lebky (os occipitale) o prvý krčný stavec, následkom čoho vznikne znížený odtok krvi. Ten negatívne vplýva na prietok mozgovomiechového moku, spôsobuje intrakraniálnu toxicitu, abnormálny tlak na nervové bunky a zníženie prítoku krvi. Zároveň sa postupne vyvinie extrémna stuhnutosti krčných svalov, aby nedošlo k ďalšiemu posunu lebky voči stavcu. Tým dôjde k narušeniu polohy lebečných kostí a membrán, na rôzne dlhý čas, príp. až na celý život. Tento stav vedie k nespočetnému množstvu symptómov ako sú bolesti hlavy, poruchy reči, alebo symptómov ADHD - nepozornosť, impulzívnosť, hyperaktivita. Kraniosakrálna terapia môže jemným spôsob uvoľniť tieto obmedzenia a prirodzene zlepšiť funkciu mozgu. Jej pozitívny vplyv môžeme vidieť u detí s hyperaktivitou na týchto úrovniach:
- Zvyšuje koncentráciu a znižuje impulzívnosť
- Znižuje frustráciu
- Zlepšuje schopnosť zorganizovať a dokončiť úlohy
- Zlepšuje kvalitu spánku
- Zlepšuje zvládanie stresových situácii a problémov
- Zmierňuje žalúdočné ťažkosti
- Môže zlepšiť potravinové alergie a dietetických opatrenia
- Prehlbuje vzťah dieťaťa s rodičmi
- Zvyšuje toleranciu na dotyk a fyzický kontakt
- Znižuje dávky medikamentóznej liečby
Už v 70-tych rokoch minulého storočia mal veľmi dobré skúsenosti s liečbou hyperaktívných detí osteopatický lekár a chirurg Dr. John Upledger so svojim tímom na Michigan State University. Úspešnosť kraniosakrálnej terapie u hyperaktívnych detí s dysfunkciou kraniosakrálneho systému bola takmer 100%, z celkového počtu hyperaktívnych detí išlo o 50-60% (v ostatných prípadoch bola hyperaktivita spôsobená inou príčinou).