Pomôcť de´ťom vieme aj pri ďalších ťažkostiach
Jemnými a neinvazívnymi terapiami pomáhame deťom uvoľniť napätie v tele, lepšie zvládať emócie a podporiť ich prirodzený vývoj.
Terapia prebieha citlivo, s rešpektom k potrebám každého dieťaťa.
- problémy so správaním (výbuchy hnevu, vzdor)
- úzkosti, strachy a neistota
- problémy so sústredením (ADHD)
- ťažkosti v škole a učení
- oneskorený vývin reči
- emočné ťažkosti (napr. po rozvode alebo strate blízkeho)
Rodičia si často všímajú:
- dieťa sa rýchlejšie upokojí
- lepšie zvláda emócie
- viac sa sústredí
- je pokojnejšie a istejšie
Nie ste si istí, či je terapia vhodná pre vaše dieťa? Radi vám poradíme.
Terapia môže deťom výrazne pomôcť pri rôznych ťažkostiach. Najčastejšie ide o poruchy správania (výbuchy hnevu, vzdor, bitky), úzkosti a strachy (strach zo školy, tmy, odlúčenia od rodiča), problémy v škole (zhoršený prospech, konflikty s učiteľmi či spolužiakmi), poruchy pozornosti – ADHD (neposednosť, zabúdanie, impulzívne reakcie), poruchy autistického spektra (ťažkosti v kontakte s rovesníkmi, potreba pevných rituálov), oneskorený vývin reči a emočné ťažkosti po rozvode či strate blízkeho.
Úspešná terapia neznamená, že dieťa bude „dokonalé“, ale že sa mu ľahšie žije a lepšie zvláda každodenné situácie. Rodičia si často všimnú, že dieťa:
- má menej výbuchov hnevu a rýchlejšie sa upokojí,
- dokáže pomenovať svoje pocity („som smutný“, „som nahnevaný“),
- je odvážnejšie – skúša nové veci, menej sa bojí,
- v škole sa lepšie sústredí a dokončí úlohy,
- ľahšie vychádza s rovesníkmi a súrodencami,
- má menej telesných ťažkostí zo stresu (bolesti brucha, hlavy),
- po rozvode či strate blízkeho menej plače, je pokojnejšie a opäť sa vie tešiť z bežných vecí.
Prvé malé zmeny si rodičia často všimnú už po 4 – 6 stretnutiach – dieťa sa napríklad rýchlejšie upokojí alebo sa otvorenejšie rozpráva. Výraznejšie a stabilnejšie zlepšenie zvyčajne prichádza v horizonte 3 – 6 mesiacov pravidelnej terapie, pri náročnejších ťažkostiach (napr. autistické spektrum, dlhodobé problémy v správaní) aj dlhšie. Dôležité je, aby sa do procesu zapojili aj rodičia – učia sa, ako dieťa podporiť doma, ako reagovať pri záchvatoch hnevu či úzkosti a ako s ním hovoriť o náročných témach.
Pri poruchách správania je úspechom, keď dieťa dokáže zastaviť svoje správanie skôr, než dôjde k bitke alebo kriku, a vie použiť dohodnuté „triky“ na upokojenie (hlboké dýchanie, odchod do pokojného kúta, pomenovanie pocitu). Pri úzkostiach a strachoch je cieľom, aby dieťa dokázalo robiť veci napriek strachu – ísť do školy, spať vo vlastnej izbe, zostať u starých rodičov – aj keď sa trochu bojí.
Pri ADHD a poruchách pozornosti terapia pomáha dieťaťu aj rodičom nájsť praktické stratégie: rozdelenie úloh na menšie kroky, vizuálne pomôcky, krátke prestávky, jasné pravidlá. Úspechom je, keď dieťa častejšie dokončí úlohu, menej prerušuje ostatných a dokáže aspoň na chvíľu „spomaliť“.
Pri poruchách autistického spektra sa úspech meria najmä v malých, ale dôležitých krokoch: dieťa lepšie znáša zmeny, dokáže jednoduchšie povedať, čo potrebuje, znesie viac podnetov (hluk, dotyk), alebo si nájde aspoň jedného kamaráta. Pri oneskorenom vývine reči rodičia vidia, že dieťa používa viac slov, lepšie im rozumie a menej sa hnevá, lebo sa vie vyjadriť.
Po rozvode či strate blízkeho je úspešná terapia taká, pri ktorej dieťa nie je zahltené smútkom, dokáže o udalosti hovoriť bez silného rozrušenia, má opäť záujem o hru, kamarátov a bežné aktivity. Smútok úplne nezmizne, ale dieťa sa s ním učí žiť tak, aby ho neparalyzoval.
Každé dieťa je iné, preto je dôležité mať realistické očakávania. Terapia je proces – niekedy ide zlepšenie rýchlo, inokedy pomalšie a s výkyvmi. Ak však rodičia vidia, že dieťa robí malé kroky vpred, lepšie rozumie sebe a okoliu a doma je o niečo viac pokoja, je to silný znak, že terapia ide správnym smerom.
Pri akých ťažkostiach je detská terapia najúčinnejšia
Úzkostné a emočné poruchy
Rodičia často prichádzajú, keď je dieťa dlhodobo smutné, plačlivé, bojazlivé alebo sa veľmi hanbí. Môže mať strach chodiť do školy, ťažko zaspáva, bojí sa byť bez rodiča, má časté bolesti brucha či hlavy bez jasnej príčiny. Niekedy sa zrazu zhorší prospech, dieťa sa uzatvára do seba alebo je podráždené a výbušné.
V terapii dieťa bezpečne pomenúva svoje pocity, učí sa im rozumieť a zvládať ich. Pomáhame mu hľadať iné spôsoby reagovania na stres a strach, trénujeme relaxáciu, sebaupokojenie a zdravé sebavedomie. S rodičmi spoločne hľadáme, ako môžu dieťa podporiť doma a v škole.
Očakávať možno postupné zníženie úzkosti, menej záchvatov plaču či hnevu, lepší spánok a chuť zapájať sa do bežných aktivít. Dieťa býva istejšie, otvorenejšie a lepšie zvláda zmeny. Úspech však výrazne závisí od pravidelnej dochádzky na terapiu a od toho, či rodina skúša odporúčané postupy aj doma.
Poruchy správania a konflikty
Rodičia vyhľadajú pomoc, keď je dieťa často vzdorovité, hádavé, bije súrodencov, nerešpektuje pravidlá alebo má časté záchvaty hnevu. V škole môže vyrušovať, provokovať spolužiakov, mať konflikty s učiteľmi či opakovane klamať. Niekedy rodičia cítia, že už nevládzu a doma sa stále kričí.
V terapii sa zameriavame na to, čo je za správaním dieťaťa – často sú to silné emócie, frustrácia alebo pocit nepochopenia. Dieťa sa učí pomenovať, čo prežíva, a hľadať prijateľnejšie spôsoby, ako to ukázať. S rodičmi spoločne nastavujeme jasné, láskavé hranice, nové pravidlá a dôsledný systém odmien a následkov.
Postupne možno očakávať menej výbuchov, kratšie a slabšie záchvaty hnevu, lepšiu spoluprácu doma aj v škole a pokojnejšiu atmosféru v rodine. Zlepšuje sa komunikácia, dieťa vie skôr požiadať o pomoc, než „vybuchne“. Kľúčová je však aktívna spolupráca rodičov, ochota meniť zaužívané výchovné postupy a pravidelná účasť na sedeniach.
Vývinové poruchy reči
Rodičia prichádzajú, keď dieťa hovorí menej ako rovesníci, používa málo slov, nerozumie pokynom, má nejasnú výslovnosť alebo „si vymýšľa“ vlastné slová. Niekedy sa dieťa kvôli reči hanbí, nechce rozprávať pred cudzími, v škôlke mu nerozumejú a môže sa kvôli tomu cítiť osamelo.
V terapii (často v spolupráci s logopédom) hravou formou rozvíjame slovnú zásobu, porozumenie reči, výslovnosť aj schopnosť viesť rozhovor. Dieťa sa učí, že rozprávanie môže byť zábavné a bezpečné. Rodičov vedieme, ako s dieťaťom doma trénovať prirodzene – pri hre, čítaní či bežných činnostiach.
Očakávať možno postupné rozšírenie slovnej zásoby, zrozumiteľnejšiu reč, väčšiu ochotu rozprávať a lepšie zapojenie medzi rovesníkov. Pokroky bývajú najväčšie tam, kde rodina pravidelne dochádza na terapiu a krátke cvičenia poctivo začleňuje do každodenného života.
ADHD a poruchy autistického spektra
Pri ADHD rodičia často opisujú nepokoj, neustále „vrtieť sa“, ťažkosti so sústredením, zabúdanie, impulzívne reakcie a problémy v škole. Pri poruchách autistického spektra si všímajú odlišný kontakt s ľuďmi, ťažkosti v komunikácii, silnú potrebu rutiny, citlivosť na zvuky či dotyky a náročné reakcie na zmeny.
V terapii pomáhame dieťaťu lepšie rozumieť sebe, svojim potrebám a reakciám. Trénujeme zručnosti ako plánovanie, organizácia, zvládanie impulzov, sociálne zručnosti a zvládanie preťaženia. Rodičom ponúkame konkrétne stratégie, ako nastaviť deň, domáce prostredie a komunikáciu tak, aby dieťaťu uľahčili fungovanie.
Očakávať možno lepšie zvládanie bežného dňa, menej konfliktov, viac porozumenia medzi dieťaťom a rodičmi a postupné zlepšovanie školského fungovania či sociálnych vzťahov. Pri autizme aj ADHD nejde o „vyliečenie“, ale o to, aby dieťa mohlo žiť čo najspokojnejší život. Úspech veľmi závisí od dlhodobej, pravidelnej spolupráce rodiny a otvorenej komunikácie s terapeutom.